12. marca 2017

#1# Čítam, čítaš, čítame

AHOJTE :)
Keďže som si na začiatku Januára dala mini záväzok čítať oveľa viac kníh, resp. znova začať po dlhom čase čítať knihy, snažím sa to splniť a tráviť viac môjho voľného času začítaná do zaujímavej knihy.
Kedysi som čítavala oveľa viac, ale akosi som na to zanevrela a knihy som určité obdobie nečítala vôbec. Za ten čas mi do mojej knižnej zbierky pribudlo pár titulov, ktoré by som tento rok chcela prečítať. Už mám dokonca vytvorený aj wishlist kníh, ktorými si postupne rozšírim moju osobnú knižnicu.
Od začiatku roka som prečítala už tri knihy a ďalšiu mám rozčítanú. Úplne ma čítanie kníh znova pohltilo a som rada, že som sa k tomu vrátila.
Vďaka mojej novej vášni pribudnú na blog články s knižnou tematikou, v ktorých sa dozviete o zaujímavých knihách, ktoré sa oplatí prečítať. Viem, že nie každý rád číta a má čas venovať sa knihám, ale dúfam, že mojimi článkami ulahodím aspoň knihomoľom 📖

Rado Ondřejíček
Homo asapiens
Slovo autora: Kniha o ľuďoch, pre ktorých slovo asap z bežnej kancelárskej skratky prerástlo v symbol vtlačený hlboko do ich životov. O tom, čo všetko dokážu obetovať práci, o ich hľadaní a nenachádzaní, o úspechu, frustrácii, zodpovednosti, zmysle pre povinnosť a pocite, že stoja na vrchole sveta.
Odohráva sa v prostredí anonymného marketingového oddelenia, ale nie je to kniha o reklame ani o marketingu. Je príbehom jedného z radových zamestnancov, autentickým pohľadom do mikrosveta ľudí, dobrovoľne uzavretých v kolotoči, kde je každý každému klientom a partnerom zároveň.

Moje slovo o knihe: Už z názvu knihy je každému zrejmé, že príbeh sa bude odohrávať v prostredí, v ktorom ľudia musia konať, rozhodovať sa, pracovať, rozmýšľať asap (As Soon As Possible), t.j. hneď, okamžite.
Kniha je písaná veľmi zrozumiteľne a realisticky, pričom čitateľovi sú objektívne opísané situácie z každodenného marketingového prostredia.
V jednotlivých situáciách a okolnostiach, ktoré dej tvoria, sa nájde mnoho z Vás, pretože kniha opisuje príbeh z bežného uponáhľaného života. Zo života, v ktorom je niekedy ťažké zosúladiť prácu so súkromným životom a nájsť si čas na lásku, na seba, na rodinu, na stretnutia.
Medzi riadkami môže čitateľ vnímať akoby varovanie autora, ktorým sa snaží naznačiť, že práca nie je všetko, že si treba vždy nájsť čas na rodinu, na rozhovor s rodičmi. Práci a pracovným povinnostiam by sme sa nemali venovať na úkor svojho voľného času, spánku, zdravia.
A v dnešnom uponáhľanom a stresujúcom živote by sme si mali z tejto knihy zobrať ponaučenie, venovať čas rodine, láske, sebe ... aby nebolo príliš neskoro, neskoro vypovedať nevypovedané, neskoro tráviť čas s najbližšími.

Dušan Budzak
Údolie
Slovo autora: Na Západnom Slovensku, neďaleko rakúskych hraníc je malá obec – najstaršie pútnické miesto na Slovensku a jedno z najstarších v Európe. 
Údolie s domami okolo kláštora má povesť bohabojných ľudí, ktorí si všetko spravujú sami a preto nepotrebujú políciu. Tá povesť je takmer dokonalá. Pokojnú hladinu však náhle rozčerí smrť dedinského maskota – bezdomovca Luďa. Hlavný hrdina – novinár Niko a jeho rakúsky priateľ Sven sa postupne, pri pátraní o príčine Luďovej smrti, ponárajú do splete sériových zločinov, skrývaných násilností, bezprávia a podvodov, ktoré presahujú hranice obce, dokonca aj štátu a vďaka improvizovanému „Spoločenstvu štyroch“ sa dotknú aj medzinárodných burzových obchodov, fyzikálnej i náboženskej podstaty dobra a zla a ich vzájomnej koexistencie. 

Moje slovo o knihe: Napínavá krimi detektívka s prepracovaným príbehom, dobrodružstvom, zápletkami, detailami, dejovými zvratmi a nečakanými udalosťami. Je to príbeh, v ktorom sa mieša láska, napätie, dráma, občas aj násilie, prekvapenia, záhady.
Autor príbeh opisuje veľmi živo, pričom "donúti" čitateľa vniesť sa do deja a do udalostí a v mysli si predstavovať situácie, ktoré prežívajú hlavní hrdinovia.
Príbeh je plný napätia, prekvapení a dejových zvratov až do samučičkej poslednej strany, do posledného riadku.
Je to príbeh, po prečítaní ktorého si uvedomíte, že mnohé z udalostí sa dejú v každodennom živote, avšak na prvý pohľad si ich ľudia snažia nevšímať a nepripúšťať.

Viola Stern Fischerová, Veronika Homolová Tóthová
Mengeleho dievča - Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory
Slovo autorky: „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode. “ 
To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. 
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. 
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. 
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Moje slovo o knihe: Je to skutočný strhujúci príbeh, ktorý budete čítať so zatajeným dychom, so slzami v očiach, s údivom, hnusom, odporom, nepochopením, zamyslením, uvedomením. Príbeh, ktorý pravdivo popisuje hnusné činy, ohavnosti, zverstvá, ktoré sa na ľuďoch páchali v koncentračných táboroch. 
Autorka jednotlivé situácie "nezjemňuje", popisuje ich skutočne tak, ako drsné, hnusné, násilné boli. 
Je to príbeh, na čítanie ktorého sa budete "tešiť" v tom zmysle, že všetko prežívate s Violou, súcitíte s ňou, trpíte s ňou, radujete sa s ňou. Príbeh, na ktorý budete stále myslieť a ktorý Vás určite, aspoň na určitú dobu, ovplyvní.
Príbeh Vás donúti zamyslieť sa nad krutosťou, absurditou, drsnosťou, necitlivosťou vtedajšieho režimu.
Presne takéto typy kníh by mali byť povinným čítaním pre deti v škole. A nielen pre deti, ale aj pre dospelých ... Pretože sa treba poučiť z chýb iných, z chýb v minulosti a vyvarovať sa im. 
Ja som knihu zhltla jedným dychom a musím povedať, že je to zatiaľ najlepšia kniha, akú som čítala, pretože opisuje príbeh o prežití, ktorý sa skutočne stal, príbeh o snahe zachovať si základné ľudské právo, právo na život.
Kniha obsahuje aj reálne fotografie, ktoré celý príbeh zvýraznia, vyzdvihnú a zreálnia.

Trávite svoj voľný čas čítaním kníh?
Akú knihu ste naposledy čítali?

Majte sa krásne ❤

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára