Ahojte,
ak Vás ešte neprešla dovolenková nálada🏖🌴 na mojom blogu, dnes mám pre Vás pripravené fotky z našich fakultatívnych výletov, vďaka ktorým sme mohli viac spoznať krásy ostrova Sal.
Z ponuky fakultatívnych výletov sme si vybrali celodenný a poldenný výlet po ostrove spojený s návštevou historických, turistických a zaujímavých miest.
Náš prvý fakultatívny výlet sme začali na jednej z prvých turistických pláží na ostrove, ktorá dnes zíva prázdnotou. Bola obkolesená najmä skalami, ktoré ju robili inou ako boli pláže v rezortoch.
Následne sme sa presunuli do hlavného mesta ostrova Sal, do mesta Espargos, kde nás čakala ochutnávka miestneho alkoholu a kávy. Ešte sme ani len nestihli vystúpiť z autobusu, už nás obkolesili predajcovia suvenírov a lákali nás na výhodnú kúpu produktov. Chápem, že pre nich je to zdroj obživy a zárobku, ale bolo to trochu otravné.
Ochutnávka miestneho alkoholu🍹 a kávy nebola nič pre mňa. Alkohol nemám moc rada a ten ich mi tiež nechutil, tak mal manžel pri každom novom alkohole aspoň dvojitú dávku. Káva bola na mňa celkom silná a kyslastá, takže z celej ochutnávky som nemala takmer nič. Ale manžel si ochutnávku vychutnal aj za mňa😁.
Z celého výletu som bola najviac zvedavá na zaujímavejší hlavný bod celého výletu - návšteva zátoky Buracona a tzv. Blue eye. Ide o nádhernú zátoku obkolesenú skalnými bralami a ďalekými výhľadmi na oceán.
Na Blue eye sme si síce museli chvíľu počkať, ale rozhodne to stálo za to. Blue eye je najlepšie viditeľné počas slnečného dňa v obedňajších hodinách a keďže my sme mali mierne zamračené, museli sme čakať kým vykuknú slnečné lúče a odhalia nám tajomstvo lávovej jaskyne. Vďaka slnečným lúčom v jaskyni vzniká úkaz pripomínajúci drahokam či magické modré oko. Nádhera😍.
Našou ďalšou zastávkou bola fata morgana. Ja som niečo takéto videla po prvýkrát v živote a popravde, keby že nám delegátka nepovie, že jazierka tam v skutočnosti nie sú, ja by som si myslela, že tam proste sú. Vidíte ich tam aj vy?
Počas našej cesty sme prechádzali aj cez slumy a rozostavané obývané časti mesta. Dokonca je v rodine "tradíciou", že si dom stavia niekoľko generácií, až kým nie je úplne dokončený. Jedna generácia postaví základy domu, druhá múry, ďalšia strechu a ďalšia dom dokončí. Z dôvodu chudoby a nedostatku finančných prostriedkov to tak môže trvať niekoľko desiatok rokov.
Predposlednou zastávkou nášho celodenného výletu bol vrchol sopky, na ktorej sa v súčasnosti nachádza radarová stanica a rádiokomunikačná veža odkiaľ bol krásny výhľad na celé hlavné mesto Espargos.
Z celého výletu som sa úplne najviac tešila na posledné miesto, ktoré sme v ten deň mali navštíviť. Výlet sme zavŕšili "kúpaním" v soľnom jazere Salinas. Kedysi sa v tomto mieste ťažila soľ, čo dnes pripomínajú už len pozostatky starej lanovky.
Voda v jazere Salinas je 26-krát slanšia ako v mori a keďže je hustejšia, nedá sa v nej utopiť, pretože Vás voda stále nadnáša. Voda má aj liečivé účinky, ale tie sa prejavia až po pravidelnom "kúpaní" v jazere. Popri jazere sa nachádza liečivé bahno, ktoré na našej pokožke pôsobilo ako bahenná maska. Pre mňa bolo "kúpanie" v tomto jazere najväčším zážitkom❤z celej dovolenky, ak nepočítam dovolenku samotnú.
Druhý fakultatívny výlet, ktorý sme počas našej svadobnej cesty absolvovali, bol poldenný a trošku netradičný, pretože sme ho celý zažili z korby džípu. Po výlete sme síce boli celý prefúkaný, strapatý, jemne ohluchnutý, špinavý od púšte, ale rozhodne to stálo za to👍.
Keďže sa na ostrove aj v súčasnosti ťaží soľ, ako prvú sme navštívili soľnú baňu, miesto, kde presakuje morská voda, ktorá sa vyparí a z nej ostane soľ, ktorú následne prečistia.
Potom sme sa išli pozrieť na trénovanie kitesurfingu, čo je vlastne surfovanie s padákom. My sme to radšej neskúšali, ale pokiaľ milujete adrenalínové vodné športy, Kapverdské ostrovy sú na to ako stvorené.
Následne sme sa vyviezli na vrch, z ktorého bol krásny výhľad na oceán a široké okolie. Celkovo je ostrov rovinatý a v porovnaní s našimi slovenskými veľhorami na ňom prevládajú skôr malé kopčeky, najvyšší vrch má len 406 m n. m.
Naša cesta na džípoch pokračovala po ostrove až k zátoke, kde sme na vlastné oči mohli vidieť znečisťovanie mora a brehov plastami. Samozrejme to nebolo až v takom rozmere a množstve ako na iných miestach sveta, ale pevne verím, že aj toto "málo" pomôže niektorým otvoriť oči a zamyslieť sa nad zbytočným plytvaním a používaním plastov. Paradoxom však je, že sme na tomto mieste našli nádherné, neporušené a nepolámané mušle a súmerné čierne oválne kamene.
Najväčším lákadlom výletu bola návšteva žraločej zátoky. Pravdu povediac som bola celkom sklamaná, pretože som si myslela, že sa k žralokom dostaneme bližšie a budem ich vidieť lepšie ako na maximálny zoom fotoaparátu. Samozrejme som nečakala, že si ich budem môcť pohladkať a že mi budú "zobať" z ruky, ale chcela by som ich vidieť viac zblízka, nakoľko ja do diaľky moc nevidím😂. Ale bezpečnosť je pochopiteľne prvoradá. Nebojte sa, nešlo o klasické krvilačné žraloky, tieto boli plaché a ľudí sa báli.
Posledným navštíveným miestom bolo pohrebisko mušlí. Bolo ich tam neskutočne veľa, haldy a kopy rozbitých, porušených a polámaných mušlí. Ale kto má veľa času, dobré oči a trpezlivosť, možno by v tých kopách našiel aj neporušenú mušľu.
Ostrov Sal z prevažnej časti pripomína púšť, ktorú tvoria len kamene, červenkastý piesok a prach a pár kríkov. Pre mňa bol zážitok vidieť aj iný typ podnebia, iný typ fauny a flóry. Na našu slovenskú prírodu, veľhory a krásy môžeme byť právom hrdý. Buďme rady, že nemusíme denno-denne stáť v rade a kupovať si pitnú vodu. Buďme rady za to, čo tu na Slovensku máme.
Majte sa krásne ❤
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára